Ešte prv, než stihol vírus prísť do Európy, som hľadal Božiu tvár a pýtal sa ho, či skutočne musí svet prechádzať takýmito katastrofami. Odpoveď som si zapísal a teraz ju zverejňujem:

"Katastrofy, katastrofy... Celú Zem zviniem ako plátno. Nejde mi o kultúrne pamiatky (robím krajšie umenie) ani o pokoj a prosperitu ľudí. Ale žiarlivo si žiadam človeka. Neušetril som ani svoj vlastný život. O čo skôr neušetrím pohodlie svojho ľudu, či životy iných? Všetko podriadim tomu, aby som si získal ľudí na večnosť. Rozumej; aj v životoch mojich detí: viac ako o ich prosperitu mi ide o ich život. Žiarlivo si ich žiadam a urobím, čo bude treba, aby som ich získal."

Toto slovo nám nedáva odpoveď na to, čo konkrétne spôsobilo súčasnú pandémiu. Ale hovorí nám, že:

1. Boh sa katastrof nebojí.
Pre neho to nie je nepredpokladaný jav a nie je to pre neho šok. On je nielen nad katastrofami, ale je aj nad všetkými plánmi ľudí a Satana a jeho anjelov a démonov. Všetko dopredu predzvedel a žiadna myšlienka pred ním nie je utajená. Keď som bol zovretý z obavy, čo prichádza, Duch Svätý mi poukázal na Pána Ježiša na tróne, ktorý má radosť z toho, že jeho deti za ním prichádzajú v uctievaní. Ja som bol zovretý, ale On… ako keby to šlo úplne mimo neho. Nie je bezradný a jeho dokonalá láska poráža strach. Pochopil som, že jemu toto starosť vôbec nerobí.

2. Boží plán je spasenie národov.
Boží základný a v podstate jediný zámer s ľudstvom a zo Zemou je: spasenie národov. Večný život pre stratených. Toto je jediný dôvod, prečo sa Pán Ježiš ešte na Zem nevrátil: "Pán neotálí splnit svůj slib, jak si někteří myslí, ale prokazuje vám svou trpělivost. Nechce totiž, aby někdo zahynul, ale aby všichni došli k pokání." (2 Pe 3,9)

3. Boh si žiarlivo žiada človeka.
Jakub 4,4-6 nám odhaľuje, že Boh stvoril človeka ako (aj) duchovnú bytosť a že žiarlivo túži po tom, aby ho náš duch uctieval.

Cítil som z toho naliehavosť. Boh tak veľmi chce, aby sa ľudia obrátili k nemu, že tomu neváha podriadiť všetko. Jedného dňa dokonca nechal zabiť svojho Syna, aby to umožnil. A teraz trasie svetom a my sme na tomto svete. Tak často snažíme byť podobní národom, že zabúdame, že my medzi ne nepatríme. Nás k nim vyslal ako občanov Božieho kráľovstva (Lk 21,25-26). My neomdlievame strachom. Boh nám dal misiu. Keď som sa pýtal, ako mám reagovať na hrozby: "tvoja úloha je starať sa o Kráľovstvo." Božie kráľovstvo je neotrasiteľné. Boh nás má v rukách.