Hoci sme poznali, že Boh je a že je odplatiteľom tým, ktorí ho snažne hľadajú, ľahko môžeme pri pohľade na vývoj situácie vo svete a v našom najbližšom okolí stratiť vieru v to, že Boh to všetko môže zmeniť z minúty na minútu. Niekedy sme ochotní pripustiť, že Boh môže, ale zas neveríme tomu, že chce. Stojíme tvárou v tvár katastrofe, ktorú si naša generácia nepamätá a pri tom všetkom sa nám môže stať, že v tejto otázke rezignujeme k akejsi nádeji, že sa Boh možno zľutuje aspoň nad našimi rodinami. Ale čo od nás chce Boh? Aký je Boží pokyn?
Verím, že Boh nám v tejto chvíli dáva celkom bezprecedentnú možnosť k modlitbám. Koniec koncov, máme zakázané vychádzať medzi ľudí a stretávať sa. Ako môžme v takejto situácii slúžiť Bohu najlepšie? Navrhujem, aby sme sa modlili.
1. Budujme si na modlitbe vzťah s Pánom (osobná modlitba na budovanie vzťahu)
Hľadajme jeho prítomnosť. Hľadajme jeho vôľu a zámer pre nás a pre cirkev. Stále ešte celkom nevieme, ako toto skončí, ale urobme maximum pre to, aby sme boli pripravení na všetko. Pamätajme, že sme tu na Zemi na misii.
2. Stojme pred Božou tvárou vo viere (príhovor)
Mám konkrétnu výzvu: začnime Bohu v modlitbe veriť. On má moc všetko zastaviť. Hneď. Sleduje svoj plán, ale to neznamená, že sa nemôžeme modliť za čo najmiernejší dopad na naše národy. Poznáte to o „státí v trhline"?
"Lid země se dopouštěl útlaku, uchvátili lup, utiskovali chudého a nuzného a bezprávně utlačovali příchozího. I hledal jsem mezi nimi muže, který by stavěl zeď a postavil se za tu zemi před mou tvář do trhliny, abych ji nezničil, ale nenalezl jsem. Vylil jsem tedy na ně své rozhořčení, skoncoval jsem s nimi ohněm své zuřivosti, uvalil jsem jejich cestu na jejich hlavu, je výrok Panovníka Hospodina." (Ez 22,29-21)
Postavme sa pred Božiu tvár do trhliny. Prihovárajme sa za milosť národom a za rýchle, nadprirodzené ukončenie pandémie s čo najmenšími stratami. Ale predovšetkým sa prihovárajme za večný život národov, ktoré hynú. Ako sa môžu obrátiť, ak umrú? Modlime sa o milosť. Vieme, že Boh hľadá ľudí, čo sa postavia pred Božiu tvár. Naplňme to. My sme tí, čo máme prístup pred trón milosti. Využime toto privilégium a naplňme v tomto Božiu vôľu: "Proto přistupme k trůnu milosti se smělou důvěrou, abychom došli milosrdenství a našli milost, když potřebujeme pomoci." (Žd 4,16) Môžeme sa prihovárať za konkrétnych ľudí, za svoj región a národ. Boh má plnú moc rozkázať tomu drobnému organizmu.
Nemyslím si, že by bolo správne modliť sa s tým, že chceme, aby sa svet „vrátil do normálu". Svet v normále nebol. Radšej sa modlime, aby ho Boh „dal do normálu". Je možné, že sa veľa vecí zmení už navždy. Ale ja sa budem modliť po vzore Abraháma, keď sa prihováral za Sodomu, po vzore Mojžiša, keď sa prihováral za Izrael, po vzore Ježiša, ktorý sa prihovára za nás. A popri tom všetkom majme plnú dôveru v to, že Boh sa o každého z nás chce a dokáže postarať: ako po stránke zdravotnej, tak po stránke materiálnej. Viete, že v Taliansku zomiera na Covid19 približne 8,5% nakazených, zatiaľ čo v Južnej Kórei je to menej ako 1,2%? Zatiaľ nikto nedokázal uspokojivo vysvetliť, čím to je. Spomínajú sa pripravenosť, disciplinovanosť, predchádzajúce skúsenosti s epidémiami. Môže byť. Ale čo ak je hlavným rozdielovým faktorom to, že v Kórei je silné zastúpenie modliacich sa kresťanov? Aj keď nemám žiadny vedecký dôkaz, viem, že Boh modlitby počuje. Čo ak rozdielom medzi životom a smrťou ľudí okolo teba alebo teba samotného budú práve príhovorné modlitby Božích detí?
K modlitbe sa vrátim v ďalšom príspevku.